Čo hovorí Surah A'raf? Súra opisujúca osud tých, ktorí popierajú Alaha (swt).

Súra A'raf je jednou z najdlhších súr Koránu. Kapitola, ktorá bola odhalená v mekkánskom období, pojednáva o osude sluhu v dôsledku arogancie. V našich správach pre vás sme sa zaoberali Očistcom, názvom, ktorý je daný výšin medzi nebom a peklom. Tu sú všetky podrobnosti o Surah Araf...

7 Koránu, svätej knihy moslimov. Súra A'raf je veľmi dlhá súra s celkovým počtom 206 veršov. A'raf znamená hora medzi nebom a peklom. Zatiaľ čo na začiatku súry je vysvetlené, že komunity, do ktorých boli poslaní proroci, budú spochybnené, súry Potom Alah (swt) poslal na zem veľa prorokov, ale ako niektoré deviantné komunity popreli týchto poslov. vysiela. Hovorí sa, že na konci tohto procesu zostúpil hnev Alaha (swt) na neveriace komunity. Každý, kto počul prorocké zjavenia od stvorenia sveta, bude zodpovedný za to, čo povedali proroci a za knihy, ktoré Alah (swt) zoslal. Ak si nevyberú islam, ktorý je pravým náboženstvom, ľudia budú vo veľkej strate. SprávyMôžete zistiť, ako čítať súru A'raf a jej turecký preklad.

Svätý Korán

Turecká recitácia súry A'raf

Bismillahirrahmanirrahim

1.Elif lam mim smutný

2.Kitabün ünzile ileyke fe la yekün fi sadrike haracüm minhu li tünzira bihi ve zikra lil mu'mininin

3. İttebiu ma ünzile ileyküm mir rabbikum ve la tettebiu min dunihi awliya kallem ma tezekkerun

4.Ve kem min karyetin ehleknaha fe caeha be'suna beyaten ev hum kailun

5. Fe ma kane da'vahum iz caehum be'suna illa en kalu inna künna tyran

6. Fe le nes'elennellezine ursile ilehim ve le nes'elennel murselın

7. Fe le nekussanne alayhim bi ilmiv ve mak künna ğaibn

8. Veznü yevmeizinil hakk fe men sekulet mevazınıhu fe ülaike humül muflihun

9.Ve men haffet mevazüzühu fe ülaikellezine hasiru enfusehum bima kanu bi ayatina yazlimun

10.Ve le kad mekkennakum fil erdı ve cealna leküm fiha meayiş kallem ma dakujem

11.Ve le kad halaknakum sümme savvernakum sümme kulna lil melaiketiscudu li ademe fe secedu illa démon lem yekum mines sacidin

12.Kale ma meneake ella tescüde iz emartük kale ene hayrum minhhalakteni min nariv ve halaktehu min tiyn

13. Kale fehbit minha fe ma yekunu taint en tetekebbera fiha fahruc inneke mines hluchý

14. Pevnosť enzırnı to yevmi yub'asun

15. Kale inneke minel munzarin

16. Kale fe bima Ağveytenı le ak'udenne lehum Sıratakel müstekıym

17. Sümme le atiyennehum mim bey eydihim ve min halfihim ve an eymanihim ve an schemailihim ve la tecidü ekserahüm şakirin

18.Kalehruc minha mez'umem medhura le men tebiake minhüm le emleenne hell minkum ecmeıyn

19. Alebo ademusk ente ve zevcükel nebe feküla min haysu şi'tüma ve la takraba secerate fe tekuna minez utlačovateľ's

20. Fe delusional lehumeş satan li yübdiye lehuma mavuriye anhuma min sev'atihima ve kale ma nehakuma rabbüküma an hazihiş secerati illa en tekuna angeleyni ev tekuna minel halidin

21.Ve kasemehuma inni leküma le minen nasıhıyn

22.Fe dellahuma bi ğurur fe lemma zakaş şecerate bedet lehuma sev'atühuma ve tafika yahsifani alaihima miv verakil cenneh ve nadahuma rabbühuma elem enheküma an tilküemş secerati ve ekul leküma inneş satane leküma môj aduvum mubin

23.Kala rabbena zalemna enfusena ve il lem tagfir lena ve terhamna lenekunenne minel hasirin

24.Kalehbitu ba'duküm li bad'din adüvv ve leküm elephant erdı müstekarruv ve metaun ila hıyn

25. Kale fiha tahyevne ve fiha temutune ve menha tuhracun

26.Ya ben ademe kad enzelna aleyküm libasey yüvarı sev'atikum ve rüşev ve libasüt taqwa zalike hayr zalike min ayatillahi leallehum yezzekkerun

27. Ya me ademe la yeftinenkümüş satanská kema ahrace rodičovský raj yenziu anhuma libasehuma li yuriyehuma sev'atihima innehu yeraküm huve ve kabuluhu min haysu la teravnehum inna cealneş seyatiyne evyae lillezine la yu'minun

28.Ve iza fealu prostitútka kalu vecedna aleyha abaena ballahu emerana biha kul innallahe la ye'muru bil fahşa' e tekulune allallahi ma la ta'lemun

29. Kul emera, Pán bil kisti ve ekiymu telo v kulli masjid bedeeküm teudun

30. Ferikan heda ve ferikan hakka alaihimud dalaleh innehumut tehazus seyatiyne awliyae min dunillahi ve yahsebune ennehum muhtedun

31. Ya me ademe huzu zineteküm v kulli masjid a jeho popol vesrabu ve la tüsrifu innehu la yühibbül okázalý

32.Kul men harrame zinetellahilleti ahrace li ibadih vet tayyibati baník rizk kul hiye lillezine amenu fil life halisatey yevmel kıyameh also nufassilül ayati li kavmiy ya'lemun

33.Kul innema harrame rabbiyel fevahishe ma zahera minha ve ma betane wal isme wal bagye biğayril right ve en tüşriku billahi ma lem yünezzil bihi sultanev ve en tekulu allallahi ma la ta'lemun

34. Ve li kulli ummet's ecel fe iza cae eclühüm la yeste'hirunesaatev ve la yestakdimun

35. Ya me ademe imma ye'tiyennekum rusülüm minkum yekussune aleyküm ayat fe menitteka ve asleha fe la havfün alayhim ve la hum yahzenun

36. Vellezine kefzebu bi ayatina vestekberu anha ülaike ashabün nar hum fiha halidun

37.Fe men azlemü mimmeniftera allellahi kefiben ev kezebe bi ayatih ülaike yenalühum nesıybühum minel kitab even iza caethüm rusülüna yeteveffevnehum kalu eyne ma küntum ted'une min dunillah kalu dallu anna ve şehidu ala enfusihim ennehum kanu kafirin

38.Kaledhulu fi umemin kad halet min kablikum minel cinni vel insi fin granátové jablko kullema dehalet ummetul leanet uhteha even ized daraku fiha cemian kalet uhrahüm li ulahüm rabbena haülai edalluna fe atihim azaben di'fem minen nar kale li kullin di'fuv ve lakil la ta'lemun

39.Ve kalet ulahüm li uhrahüm fe ma kane leküm aleyna min fadlin fe zukul azabe bima küntum teksibun

40. İnnellezine ezzebu bi ayatina vestekberu anha la tüfettehu lehum ebvabüs semai ve la yedhulunel do neba, aj yelicel cemelü fi semmil hiyad a kefalike neczil zločinec.

41. Lehüm min hell mihadüv ve min fevkıhüm ğavaş a podobne necziz utláčateľ

42. Vellezine amenu ve amilus salihati la nuklifu nafsen illa vüs'aha ülaike ashab cenneh hum fiha halidun

43.Ve neza'na ma fi sudurihim min ğıllin tecri min tahtihimül enhar ve kalül hamdu lillahillezi hedana li haza ve mak kunna li nehtediye lev la en hedanellah le kad caet rusulu rabína bil hakk ve nudu en tilkumul paradise uristumuha bima küntum ta'melun

44. Ve nada ashabül paradise ashaben nari en kad vecedna ma veadena rabbuna hakkan fe hel vecedtum ma veade rabbukum hakka kalu neam fe ezzene muezzinum beynehum el la'netullahi alez tyran

45.Ellezine yesuddune an sabilillahi ve yebğuneha ıveca ve hum bil ahirati kafirun

46.Ve beynehuma hidžáb ve allel a'rafi ricaluy ya'rifune kullem bisimahum ve nadev ashabel heaven en salaam aleykum lem yedhuluha ve hum yatmeun

47.Ve iza surifet ebsaruhum tilkae ashabin nari kalu rabbena la tec'alna znamená, že naši ľudia sú krutí

48.Ve nada ashabül a'rafi ricaley ya'rifunehum bisımahüm kalu ma agna ankum cem'ukum ve mak kuntum testekbirun

49.E haulaillezine aksemtü la yenalühumullahü bi rahmeh üdhülül Cennete la havfün aleykum ve la entum tahzenun

50.Ve nada ashabun nari ashabun heaven en efidu aleyna minel mai ev mimma razekakumullah kalu innallahe harramehuma alel neveriaci

51.Ellezınettehazu dînehum lehvev ve leibev ve ğararthümül lifed earth fel yevme nensahüm kema nesu likae yevmihim haza ve ma kanu bi ayatina yechadun

52.Ve le kad ci'nahüm bi kitab fassalnahu a ilmin hudev ve merciel li kavmiy yu'minun

53.Hel yenzurune illa te'vileh yevme ye'tı te'vılühu yekulüllezine nesuhu min kablü kad caet rusülü rabbina bil hakk fe hel lena min şüfeae fe yeşfeu lena ev nüraddü fe na'mele ğayrallezi künna na'mel kad hasiru enfusehum ve dalle anhum ma kanu Yefterun

54. İnne rabbekümullahüllezi halekas semavati vel erda fi sitteti eyyamin sümmesteva allel arşi yuğşil lelen nehara yachtlübühu hasısev veş şemse vel camera ven nücume müsehharatim bi emirh ela lehül folku wal emr tebarakallahü rabbül ríše

55. Ud'u rabbekum tedarruav ve hufyeh innehu la yühibbül mu'tedin

56.Ve la tufsidu fil erdi ba'de reyitiha ved'uhu havfev ve tamea inne rahmatallah karbüm minel muhsinin

57. A huvellezi yürsilür riyaha büşram beyne yedey ahmet even iza ekallet sehaben sikalen suknahü li beledi meyyitin fe enzelna bihil mae fe ahracna bihi min kullis semerat kekalike nuhricül mevta leallekum teekkerun

58. Vel beledüt tayyibu yahrucu nebatuhu bi iz rabbih vellezi habuse la yahrucu illa nekida kekalike nüsarrifül ayati li kavmiy yeşkurun

59.Le kad erselna nuhan ila kavmihi fe kale ya kavmı'büdullahe ma leküm min divine ğayruh inni ehafü aleyküm azabe yevmin azym

60. Kalel meleü min kmeň inna li nerake fi dalalim mubin

61. Kale ya people leyse bi dalaletüv ve lakinni rasulum mir rabbil alamin

62. Übelligukum risalati rabi a ensahu leküm ve a'lemü minellahi ma la ta'lemun

63.E ve acibtum en caeküm zikrüm mir rabbikum ve li tetteku ve leallekü turhamun

64.Fe ezzebuhu fe enceynahü vellezine meahu fil fulki ve ağraknellezine kefzebu bi ayatina innehum kanu kavmen amin

65.Ve ila adin ehahum huda kale ya kavmı'büdullahe malekum min divinen ğayruh e fe la tettekun

66. Kalel meleüllezine keferu min kmeň inna le nerake fi sefahetiv ve inna le nesunnuke minel kazibin

67. Kale ya people leyse bi sefahetüv ve lakinni rasulum mir rabbil alemin

68. Übelligukum risalati lord a ene leküm nasihun emin

69.E ve acibüm en caeküm zikrum mir rabbikum ala racülim minküm li yunzirakum vezkuru iz cealekum hulefae mim ba'di people of nuhiv ve zadekum elephant bestah fezkuru alaellahi leallekum tuflihu

70.Kalu eci'tena li na'büdellahe vahdehu ve nezera ma kane ya'büdü abauna fe'tina bima teiduna in kunte mines sadikıyn

71. Kale kad vekaa aleyküm mir rabbiküm ricsüv ve ğadab e tucadilunen fi esmain semmeytümuha entum ve abaüküm ma nezzelellahü biha min sultan fenteziru inni meakum minel muntezırin

72.Fe enceynahü vellezine meahü bi rametim minna ve kata'na dabirallezine kefzebu bi ayatina ve ma kanu mu'mininin

73.Ve ila semude ehahum saliha kale ya kavmi'büdullahe malekum min divinen ğayruh kad caetküm beyyinetum mir rabbikum hazihi nakatullahi lekum ateen fe zeruha te'kul fi erdullahi ve la temessuha vi suin fe ye'huzekum moja mučivá ruka

74. Vezkuru iz cealeküm hulefae mim ba'di adiv ve bevveeküm elephant erdı tettehızune min sühuliha kutav ve tenhitunel cibale buyuta fezkuru alaellahi ve la ta'sev elephant erdi mufsid

75.Kalel meleül lezinestekberu min kavmihı lillezines tud'ıfu li men amene minhum eta'lemune enne saliham murselüm mir rabbih kalu inna bima ursile bihi mu'minun

76. Kalellezinestekberu inna billezı amentum bihi kafirun

77. Fe akarun nakate ve atev an emir rabbihim ve kalu ya salihu'tina bima teiduna in kunte minel murselın

78. Fe ehazethümür racfetü fe asbehu fi darihim casimin

79.Fe tawla anhüm va kale ya tribe le kad eblağtükum pán proroctva ve nesahtü leküm ve lakil la tühibbunen nasıhıyn

80. A lutan iz kale li kavmihi ete'tunel fahişete ma sebekakum biha min ehadim minel alemin

81. İnneküm le te'tuner ricale sehvetem min dunin nisa' bel entum moji ľudia márnotratný

82.Ve ma kane responsive kavmihı illa en kalu ahricuhum min karyetikum innehum ünasüy yetetahherun

83.Fe enceynahü ve ehlehu illemraetehu kanet minel ğabirın

84.Ve emtarna alaihim metara fenzur keyfe kane osud zločinca

85.Ve ila medyene ehahum şüayba kale ya kavmı'büdullahe malekum min divine ğayruh kad caetküm beyyinetum mir rabbiküm fe evfül keyle vel uzune ve la tebhasun nase wareehum ve la tüfsidu fil erdı ba'de remedialha zaliküm hayrul leküm in kuntum veriaci

86. Ve la tak'udu bi kulli sirat tuidune ve tesuddune an sabilillahi men amene bihi ve tebğuneha ıveca vezkuru iz küntum kallen fe kesseraküm venzuru keyfe kane akıbetül mufsidin

87. Ve in kane taifetüm minkum amenu billezı ürsiltü bihi ve taifetül yü'minu fasbiru even yahkümallahü beynena ve huve hayrul Hakimin

88.Kalel meleüllezinestekberu min kavmihı le nuhricenneke ya şüaybü vellezine amenu meake min karyetina ev leteudunne fi milletina kale e ve lev künna karihin

89. Kadifterayna allallahi kesiben in udna fi milletikum ba'de iz neccanellahu minha ve ma yekunu lena en neude fiha illa ey yesahallahu rabbuna vesia rabbuna kulle sheikin ilme allallahi tawakkelna rabbeneftah beynena ve beyne tribe bil right ve ente hayrul fatihayn

90.Ve kalel meleüllezine keferu min tribe le initteba'tum şüayben inneküm izel le hasirun

91. Fe ehazethümür racfetü fe asbehu fi darihim casimin

92.Ellezine kefzebu süayben ke el lem yagnev fihellezine kefzebu süayben kanu humul hasirin

93. Fe tawla anhüm ve akle ya people le kad eblağtükum risalati rabbi ve nesahtü leküm fe keyfe asa ala people of neveriacich

94.Ve ma erselna fi karyetim min nebiyyin illa ehazna ehleha bil be'sai ved darrai leallehum yeddaraun

95. Sümme beddelna Mekanes seyyietil hasenete even afev ve kalu kad messe abaenad darraü ves serraü fe ehaznahüm bagtetev ve hum la yeş'urun

96.Ve lev enne ehlel kura amenu vettekav le fetahna alayhim berakatim mines semai vel erdı ve lakin kezebu fe ehaznahum bima kanu yexibun

97.E fe emine ehlül kura ey ye'tiyehüm be'süna beyatev ve Hüm naimun

98.E ve emine ehlül kura ey ye'tiyehum be'suna duhav ve hum yel'abun

99.E fe eminu mekrallah fe la ye'menü mekrallahi illel kavmül hasirun

100.E ve lem yehdi lillezine yersunel erda mim ba'di ehliha el lev neşaü esabnahüm bi zünubihim ve natbeu ala kulubihim fe hum la yesmeun

101.Tilkel kura nekussu aleyke min embaiha ve le kad caethüm rusülühum bil beyyinat fe ma kanu li yü'minu bima kefzebu min kabl izalike yachtbeullahü ala kulubil kafirin

102.Ve ma vecedna li ekserhim min ahd ve ev vecedna ekserahüm le fasikıyn

103. Sümme beasna mim ba'dihim musa bi ayatina ila fir'avne ve meleihi fe zalemu biha fenzur keyfe kane qibetül mufsid

104.A hrad musa ya fir'avnü inni rasulum mir rabbil alemin

105. Hakiykun ala el la ekule allallahi illel hakk kad ci'tumum bi beyyinetim mir rabbikum fe ersil meıye meı israıl

106.Kale in kunte ci'te bi verse fe'ti biha in kunte mines sadikayn

107.Fe elka asahü fe iza hiye sub'banum mubin

108.Ve nezea yedehu fe iza hiye beydaü lin minister

109. Kalel meleü min kmeň fir'avne inne haza le sahirun nákup

110. Chodil o yuhricekum min erdikum fe maza te'murun

111. Pripomeňme Kalu ercih ve ehahu a ersil slonový medián

112. Nákup Ye'tuke bi kulli saharin

113.Ve caes seharatü fir'avne kalu inne lena le ecran in künna nahnül ğalib

114. Kale neam ve innekum le minel mukarrab

115. Kalu ya musa imma en tülkiye ve imma en nekune nahnül Mülkıy

116.Kale elku fe lemma elkav seharu a'yünen nasi vesterhebuhum ve cau bi sihrin azym

117. A evhayna ila musa en elki asak fe iza hiye telkafu ma ye'fikin

118. Fe vekaal hakku ve betale ma kanu ya'melun

119.Fe gülibu hunalike venkalebu hluchý

120. A ülkıyes seharatu sacidin

121.Kalu amenna bi rabil alamin

122. Rabín Mojžiš a Áron

123.Kale fir'avnü amentüm bihi kable en azene leküm inne haza le mekrum mekertümuhü slon medinet li tuhricu minha ehleha fe sevfe ta'lemun

124.Le ükattıanne eydiyeküm ve ercüleküm min hilafine sümme le üsallibenneküm ecmeıyn

125. Kalu inna ila rabína munkalibun

126. Ve ma tenkmü minna illa en amenna bi ayati rabina lemma caetna rabbena efriga aleyna sabrav ve taeffena muslimin

127.Ve kalel meleü min kmeň fir'avne e etezru musa ve kavmehu li yufsidu elephant erdi ve yezerake ve alihetek kale senukattilü ebnaehum ve nestahyi nisaehum ve inna fevkahüm kahirun

128.Kale musa li kavmihisteıynu billahi vasbiru innel erda lillah yurisüha mey yeşau min ibadih wal qibetu lil mutekiyn

129.Kalu uzina min kabli en te'tiyena ve mim ba'di ma ci'tena kale asa rabbüküm ey yühlike adüvveküm ve yestahlifeküm fil erdı fe yenzura keyfe ta'melun

130.Ve le kad ehazna ale fir'avne bis sine ve naksım mines semerati leallehum yezzekkerun

131.Fe iza caethümül hasenetü kalu lena hazih ve in tüsıbhum seyyietüy yettayyeru bi musa ve meme meah e la innema tairuhum indellahi ve lakinne ekserahüm la ya'lemun

132.Ve kalu mehma te'tina bihi min aytil li tesharana biha fe ma nahnu lek bi mu'mininin

133.Fe erselna alaihimut tufane vel cerade vel kummele ved dafadia ved nehovor ayatim mufessalatin festekberu ve kanu moji ľudia môj zločinec

134.Ve lemma vekaa alaihim riczü kalu ya mused'u lena rabbeke bima ahide indexe in kefte annar ricze le nü'minenne stain ve le nürsilenne meake ben israel

135. Felemma kesefna anhumur ricze to ecelin hum baliguhu iza hum yenkusun

136.Fentekamna minhüm fe Ağraknahüm slon Yemmi bi ennehum kefzebu bi ayatina ve kanu anha ğafilin

137.Ve evrasnel kavmellezine kanu yüstad'afune meşarikal erdı ve meğaribehelletı barakna fiha ve temmet kalimatu rabbikel husna ala bani israel bima saberu ve demmerna ma kane yesneu fir'avnü ve kavmühu ve ma kanu ya'rishun

138.Ve cavezna bi me israilel bahra fe etev ala kavmiy ya'küfune ala asnamil lehum kalu ya musec'al lena ilahen kema lehum aliheh kale innekum kavmun techelun

139. İnne haülai mübberum ma hum fihi ve poverčivosť ma kanu ya'melun

140. Kale Eğayrallahi ebıyküm ilahev ve huve feddalekum alem

141.Ve iz enceynakum min ali fir'avne yesumunekum suel azab yukattilune ebnaeküm ve yestahyune nisaeküm ve fi zalikum belaüm mir rabbikum aziym

142. A vaadna musa selasine leyletev ve edenmnaha bi asrin fe temme mikatu rabbihi erbeiyne leyleh ve kale musa li ehıyhi harunahlüfni fi tribe ve aslıh ve la tettebı' sabilel mufsid

143.Ve lemma cae musa li mikatina ve kelemehu rabbühu kale rabbi erini enzir ileyk kale len teran ve lakininzur ilel cebeli fe inistekarra Mekanehu fe sevfe teran felemma tecella rabbühu lil cebeli cealehu dekev ve harra musa saıka felemma efaka kale subhaneke tübtü ileyke ve eneleşül veriaci

144.Kale ya musa innistafeytüke alen nasi bi risalati ve bi kalam fe huz ma ateytüke ve küm mineş şakirin

145.Ve ketebna lehufil elvahı min kulli sey'im mev'izatev ve tefsylel li kulli sey' fe huzha bi Güçlüv ve'mur kavmeke ye'huzha bi ahseniha seürıküm daral fasikıyn

146.Seasrifü an ayatyellezine yetekebberune fil erdı biğayril hakk ve iy yerav kulle ayti la yü'minu biha ve iy yerav sebıler rushdi la yettehizuhü sebıla ve good placeav sabilel ğayyi yettehizuhu sebıla zalike bi ennehüm zebu bi ayatina ve kanu anha ğafilin

147.Vellezine kefzebu bi ayatina ve likail ahirati habitat a'malühüm hel yuczevne illa ma kanu ya'melun

148.Vettehaze people musa mim ba'dihı min huliyyihim iclen cesedel lehu huvar e lem yerav ennehu la loadellimühüm ve la yehdıhim sebila ittehazuhu ve kanu tyran

149. Ve lemma sukita fi eydihim ve raev ennehül kad dallu kalu leil lem yerhamna rabbuna ve Yağır lena lenekunenne minel hasirin

150.Ve lemma racea musa ila kavmihı ğadbane esifen kale bi'sema halaftumunu mim ba'dı e emergencytum emra rabbikum ve elkal elvaha ve ehaze bir ra ehiyhi yecurrühu ilayh kalebne umme innel kavmestad'afuni ve kadu yaktuluneni fe la tusmit biyel a'dae ve la 

151.Kale rabbaghfir li ve li ehiy ve edhılna fi rahimike ve ente erhamür lono

152. İnnellezinet tehazül icle seyenalühum ğadabüm mir rabbihim ve zilletün fil lifed earth a podobne neczil mufterin

153. Vellezine amilus seyyiati sümme tabu mim ba'diha ve amenu inne rabbeke mim ba'diha le ğafurur rahıym

154. Ve lemma sekete am musel ğadabü ehazel elvah ve fi nüshatiha hudev ve rahmatül lillezine hum li rabbihim yerhebun

155. Vahtara musa kavmehu seb'ıyne racülel li mikatina felemma ehazethümür racfetü kale rabbi lev şi'te ehlektehum min kablü ve iyyay e tühlikuna bima feales süfehaü minna in hiye illa fitnetük tudıllü biha men teşaü ve tehdı men teşa' ente veliyyüna fağfir lena verhamna ve nete hayrul tvoj žobrák

156. Vektüb lena fi hazihid svet hazenetev ve fil ahirati inna hudna ileyk hrad muka usuybu bihi men esha' ve mercy vesiat kulle sey' fe seektübüha lillezin yettekune ve yü'tunez inteligencia vellezine hum bi ayatina yu'minun

157.Ellezine yettebiuner rasulen nebiyyel ummiyyellezi yecidune mektuben indehum fit torah vel incili ye'murum bil ma'rufi ve yenhahum anil munkeri ve yühıllü lehümt tayyibati ve yuharrimü 'alaihimül habaise ve yedau anhüm israhüm vel lâlelletı kanet amenu bihi ve azzeruhü ve nesaruhu vetteveun nurallezi ünzile meahu ülaike humül muflihun

158.Kul ya eyyühen nasu innı rasulullahi ileyküm cemaanillezi lehu mulküs semavati vel ard la ilahe illa Hüve yuhyi ve yumitü fe aminu billahi ve rasulihin nebiyyil ummiyyellezi yü'minü billahi ve kalimati vettebiuhu leallekum hrozilo

159.Ve min kmeň musa ummatüy yehdune bil right ve bihi ya'dilun

160. A kat'nahumusnetey ashrate esbatan umema ve evhayna to musa izisteskahü kavmühu enıdrib bi asakel hacer fembeceset minhüsneta ashrata mirror ka alime kullü ünasim meşrabehum ve zallelna alaihimul ğamame ve enzelna alayhimül menne ves selva kulu min tayyibati ma razaknakum ve ma zalemuna ve lakin kanu enfusehum Leto

161.Ve iz kıyle lehümüskunu hazihil kayete ve külu minha haysü şi'tum ve kulu hittatüv vedhulül babe sücceden nağfirlekum hatıy'atikum senezidül muhsinin

162.Fe beddelellezine zalemu minhüm kavlen ğayrallezi kıyle lehum fe erselna alayhim riczem mines semai bima kanu yazlimun

163. Ves'elhüm anil karyetilletı kanet hadıratel bahr iz ya'dune fis sebti iz te'tihim hıytanühüm yefsukun sevtihim şürraav ve yevme la yesbitune la te'tısuhim bizama ne

164.Ve iz kalet ummatum all minhum lime teizune kavmenillahu muhliküh ev muazzibuhum azaben sedida kalu ma'ziraten illa rabbikum ve leallehum yettekun

165.Felemma nesu ma zükkiru bihi enceynellezine yenhevne anis sui ve ehaznellezine zalemu bi azabim beisim bima kanu yefsukun

166. Felemma atev amma nühu anhu kulna lehüm kunu karadetem hasiın

167.Ve iz teezzene rabbüke le yeb'asenne alaihim ila yevmil doomsday meyyesumuhum suel torment inne rabbeke le serıul ıkab ve innehu le ğafurur rahıym

168.Ve kat'nahum elephant erdi umema minhümüs salihune ve minhum dune zalike ve belevnahum bil hasenati ves seyyiati leallehum yarciun

169.Fe nástupca mim ba'dihim hayfüv verisul nápis ye'huzune medzi hazel edna ve yekulune se yuğferulena ve iy ye'tihim aradum mislühu ye'huzuh e lem yu'haz alaihim misakul kniha el la yekul alallahi illel hakka ve derasu ma fih ved darul ahiratu hayrul lillezine yettekun e fela ta'kulun

170.Vellezine yümessikune bil kniha a ekamus salah inna la nüdıy'u ecral muslihıyn

171.Ve iz netaknel cebel fevkahüm keennehu zulletüv ve zannu ennehu vakium bihım huzu ma ateynakum bi cucuv vezkuru ma fihi leallekum tettekun

172.Ve iz ehaze rabbüke mim me ademe min zuhurihim zurriyyetehum ve Eşhedehum ala enfusihim elestü bi rabbikum kalu bela şehidna en tekulu yevmel doomsday inna künna an haza ğafilin

173.Ev tekulu innema Eşrake abauna min kablü ve künna zürriyyetem mim ba'dihim e fetühliküna bima fealel mubtilun

174. A podobne nufessilul ayat ve leallehum yarciun

175. Vetlü alaihim nebeellezi ateynahu ayatina feneseleha minha fe etbeahhus satan fe kane minel ghavin

176.Ve lev şi'na le rafa'nahu biha ve lakinnehu ahlede ileler vettebea hevah fe meselühu ke meselil kelb in tahmil alay yelhes ev tetrukhü yelhes zalike meselül kavmillezine kefzebu bi ayatina faxusil kassa leallehum yetefekkerun

177.Sae Konunil kavmullezine kefzebu bi ayatina ve enfusehum kanu yazlimun

178. Mey yehdillahu fe huvel mühtedi ve mey yudlil fe ülaike humül hasirun

179.Ve le kad zera'na li do pekla kesıram minel cinni vel insi lehum kulubül la yefkahune biha ve lehum a'yünül la yübsırune biha ve lehum azanül la yesmeune biha ülaike kel en'ami bel hum edall ülaike humül gafilun

180. Ve lillahil esmaül husna fed'uhu biha ve zerullezine yülhidune fi esmail seyüczevne ma kanu ya'melun

181.Ve mimmen halakna ummatüy yehdune bil hakku ve bihi ya'dilun

182.Vellezine kefzebu bi ayatina senestdricühum min haysu la ya'lemun

183. A umli lehum inne keydı text

184.E ve lem yetefekkeru ma bi sahibihim min cinneh in huve illa nezırum mubin

185.E ve lem yenzuru fi melekutis semavati vel erdı ve ma halakallahü min sey'iv ve en asa ey yekune kadikterabe ecelühüm fe bi eyyi hadîm ba'dehu yüminun

186. Mey yudlilillahu fe la hadiye leh ve yezeruhum fi tuğyanihim ya'mehun

187.Yes'eluneke anis hour eyyane mursaha kul innema ilmüha ınde rabbı la Yücellıha lilzamanha illa hu sekulet fis semavati vel ard la te'tiküm illa bagteh yes'eluneke keenneke hafiyyün anha kul innema ilmüha indallahi ve lakinne ekseran nasi la y'lemun

188. Kul la emlikü li nafsi nef'av ve la darran illa ma şaellah ve lev kuntü a'lemul ğaybe lesteksertü minel hayr ve ma messeniyes suü ine illa nezıruv ve Beşırul li kavmiy yü'minun

189.Hüvellezi halekakum min nafsiv vahıdetiv ve ceale minha zevceha li yesküne ileyha felemma teğaşşaha hamelet hamlen ľahko fe merrat bih felemma eskalet deavellahe rabbehuma lein ateytina salihal lenekunenne mineş tvoj učeník

190. Felemma atahuma salihan ceala lehu şürakae fima atahuma fe talellahu amma yüşrikun

191.E yüşrikune mal la yahlüku sey'ev ve hum yuhlekun

192.Ve la yestetuy'une lehum nasra v ve la enfüsehum yensurun

193.Ve in ted'uhum ilel Hüda la yettebiuküm sevaün aleyküm e deavtümuhüm em entümu samitun

194. İnnellezine ted'une min duillahi ıbadün emsalüküm fed'uhum felyestecıbu leküm in kuntum sadikıyn

195.E lehüm erculüy yesmeune biha em lehum eydiy yebtusune biha em lehum a'yunuy yubsirune biha em lehum azanüy yesmeune biha kulid'u şürakaeküm sümme kiduni fela tunzrune

196. İnne veliyyiyallahüllezı nezzelel nápis a huve yetevelles salihıyn

197.Vellezine ted'une min dunihi la yestetıy'une nasraküm ve la enfüsehum yensurun

198.Ve in ted'uhum ilel Hüda la yesmeu ve terahüm yenzurune ileyke ve hum la yübsırun

199.Huzil afve ve'mur bil urfi ve a'rid anil ignorant

200.Ve imma yenzeganneke mineş satanic nezgun feteiz billah innehu semiun nákup

201. İnnellezınettekav iza messehum taifüm mineş satani tezekkeru fe explainum mubsırun

202. A Ihvanühum Yemüddunehum Fil ğayyi thumme

203.Ve iza lem te'tihim bi ayatin kalu lev lectebeyteha kul innema ettebiu ma yuha ileyye mir rabbi haza besairu mir rabbikum ve hudev ve rahmatül li kavmiy yu'minun

204.Ve iza kuriel koran festemiu lehu ve ensitu leallekum turhamun

205. Vezkür rabbeke fi nefsike tedardruav ve hiyfetev ve dunel rakytník minel gafilin

206. İnnellezine in rabbike la yestekbirune an ibadatihi ve yusebbihune hu ve lehu yescudun

SÚVISIACE NOVINKYJe dovolené recitovať modlitby a súry bez wudu? Môže sa ruženec vziať bez umývania? Dhikr s nezakrytou hlavou...

Turecký význam súry A'raf:

1.Elif Lam Mim Sad.

2. Toto je kniha, ktorá vám bola poslaná, aby ste ňou varovali (ľudí) a ako napomenutie pre veriacich. Už žiadne problémy v hrudi kvôli tomu.

3. Nasleduj to, čo ti bolo zjavené od tvojho Pána. Neopúšťajte ho a nasledujte iných priateľov. Ako málo rád dostávaš!

4. Zničili sme veľa krajín. Náš trest im prišiel, keď v noci spali alebo keď cez deň odpočívali.

5. Keď k nim prišlo Naše trápenie, nemali čo povedať, len povedať: "(Zaslúžili sme si to.) Naozaj sme boli previnilci."

6. Určite sa opýtame tých, ku ktorým boli poslaní proroci. Samozrejme, budeme sa pýtať prorokov.

7. Určite im vysvetlíme (čo robili) s plným vedomím. Pretože od nich nemáme ďaleko.

8. V ten deň je správne vážiť skutky. Koho odmeny prevážia, sú to tí, ktorí dosiahnu spasenie.

9. Ale tí, ktorých odmenou je svetlo, sú tí, ktorí sami seba strácajú pre svoju nespravodlivosť voči Našim veršom.

10. Dali sme ti moc a moc na zemi. Aj tam sme pre vás vytvorili veľa možností obživy. Ale ako málo si vďačný!

11. Určite sme ťa stvorili. Potom sme vás vyformovali. Potom sme povedali anjelom: "Pokloňte sa Adamovi." Všetci okrem diabla sa v úcte uklonili. Nepatril k tým, ktorí sa úctivo klaňali.

12. Alah povedal: "Čo ti bránilo pokloniť sa, keď som ti prikázal?" povedal. (Povedal) „Som lepší ako on. Pretože si ma stvoril z ohňa. A stvoril si ho z blata."

13. Alah povedal: "Teraz choď odtiaľ dole." Pretože tam nie je tvoje miesto byť arogantný! Ihneď vypadni! Pretože si jeden z najnižších."

14. Satan povedal: "(Potom) daj mi čas do dňa, keď budú ľudia vzkriesení."

15. Alah povedal: "Ty si jeden z tých, ktorým je daný čas".

16. Satan povedal: "(Potom) na oplátku za to, že si ma škádlil, prisahám, že určite budem sedieť na tvojej priamej ceste, aby som ich zviedol."

17 Potom ich prepadnem pred nimi, za nimi, sprava a zľava a väčšina z nich nebude vďačná.

18. Alah povedal: „Choďte odtiaľ zneuctení a vyhnaní. A ktokoľvek z nich vás bude nasledovať, všetkých vás naplním do pekla."

19. „Ó Adam! Vy a vaša žena zostanete v nebi. Jedzte kdekoľvek chcete. Ale nepribližujte sa k tomu stromu. Inak sa zaradíte medzi previnilcov."

20. Potom im diabol pošepol, aby otvorili svoje intímne časti, ktoré boli pred nimi skryté, a povedal: Hovoriac: „Tvoj Pán ti poslal tento strom len preto, aby si sa nestal anjelom alebo večným stromom (v raji). zakázané."

21 A prisahal im: Ja som naozaj jeden z tých, ktorí vám radia.

22. Takto ich oklamal a zavliekol do zákazu. Keď ochutnali stromček, zjavili sa im intímne partie. Okamžite sa začali prikrývať listami raja. Ich Pán im povedal: „Či som vám nezakázal tento strom? Nepovedal som ti, že diabol je pre teba otvoreným nepriateľom?"

23. Povedali: „Pane náš! Prenasledovali sme sami seba. Ak nám neodpustíte a zmilujete sa nad nami, určite budeme medzi porazenými.“

24. Alah povedal: „Zostúpte ako nepriatelia jeden druhého. Na zemi je pre vás, aby ste ju obývali a užívali si ju až do času."

25. Alah povedal: "Budeš tam bývať, tam zomrieš a budeš odtiaľ vyvedený (súdny deň)."

26. Ó synovia Adamovi! Dali sme vám oblečenie na zakrytie vašich intímnych partií a oblečenie na ozdobenie. Čo sa týka oblečenia taqwa (neboj sa Alaha), to je lepšie. Toto (oblečenie) je znakom Alahovho milosrdenstva. Možno si nechajú poradiť (tak sme ich dali ľuďom).

27. Ó synovia Adamovi! Nedovoľte, aby vás diabol oklamal, tak ako vyviedol vašich rodičov z raja tým, že ich vyzliekol, aby im otvoril ich intímne partie. Pretože on a jeho kmeň vás vidia z miesta, kde ich vy nevidíte. Iste, urobili sme z diablov priateľov tých, ktorí neveria.

28. Keď spáchajú škaredý skutok, povedia: "Našli sme na ňom svojich predkov a Alah nám to prikázal." Povedz: „Vskutku, Alah neprikazuje škaredé skutky. Hádžeš na Alaha veci, ktoré nepoznáš?"

29. Povedz: „Môj Pán prikázal spravodlivosť. Nasmerujte svoje tváre (na neho) pri každom poklone. Uctievajte Alaha tým, že svoje náboženstvo urobíte čisto pre Neho. Vrátiš sa (opäť), ako ťa stvoril na začiatku."

30. Alah viedol niektorých z nich a niektorí si zaslúžili zísť z cesty. Pretože vzali diablov za priateľov namiesto Alaha. Aj oni si mysleli, že sú na správnej ceste.

31. Ó synovia Adamovi! Oblečte si svoju ozdobu (oblečte sa pekne a čisto) v každej mešite. Jedzte, pite, ale neplytvajte. Lebo nemá rád tých, ktorí plytvajú.

32. Povedz: "Kto zakázal ozdobu a čistú výživu, ktorú Alah vytvoril pre svojich služobníkov?" Povedz: „Toto sú pre veriacich v živote tohto sveta. V deň súdu je to len pre nich. Tu vysvetľujeme verše jeden po druhom pre ľudí, ktorí to vedia."

33. Povedz: „Pane môj, nenašiel som žiadne dôkazy pre hriech, pre nezákonnú agresiu, pre otvorený a tajný skutok alebo pre hriech. Je vám zakázané spájať s Alahom čokoľvek, čo On nezoslal, a hovoriť o Alahovi to, čo neviete. Urobil."

34. Každý národ má určitý čas. Keď príde ich čas, nemôžu zostať ani chvíľu pozadu, ani sa nedokážu dostať dopredu.

35. Ó synovia Adamovi! A ktokoľvek sa bude vyhýbať Alahovi a napraví svoj stav, nebude sa oň báť, ak sa medzi vami nájdu proroci, ktorí vám budú rozprávať o mojich veršoch. Ani oni nebudú naštvaní.

36. Pokiaľ ide o tých, ktorí popierajú Naše verše a sú arogantní, aby ich nasledovali, sú to obyvatelia Pekla. Zostanú tam navždy.

37. Kto je nespravodlivejší ako tí, ktorí vymýšľajú lož proti Alahovi alebo popierajú Jeho zjavenia? Tu sa k nim dostane ich podiel z Knihy (život a výživa napísaná pre nich). Nakoniec, keď k nim prišli naši anjelskí poslovia, aby si vzali ich duše, povedali: "Kde sú veci, ktoré uctievaš okrem Alaha?" hovoria. Hovoria: „Opustili nás a zmizli“ a svedčia sami proti sebe, že sú neveriaci.

38. Alah hovorí: "Vstúpte do ohňa s džinmi a národmi, ktoré zomreli pred vami." Každá komunita nadáva na svojho súdruha (ktorého nasledoval a zblúdil). Nakoniec, keď sa tam všetci zhromaždili, tí, čo ich nasledovali, povedali tým, ktorí ich viedli: „Pane náš! Uviedli nás do omylu. Hovoria: "Daj im ešte jednu muku ohňa." Alah hovorí: „Pre každého z vás sú dvojité muky. Ale ty nevieš."

39. Prvý povedal druhému: „Nemáš nad nami nadradenosť. Ochutnajte teda trest za to, čo ste si zaslúžili."

40. Tým, ktorí popierajú Naše verše a nemôžu si urobiť arogantné nasledovať tieto verše, sa im nebeská brána neotvorí. Nebudú môcť vstúpiť do raja, kým ťava neprejde uchom ihly! Takto trestáme zločincov.

41. Pre nich je matrac z pekelného ohňa a nad nimi sú pokrývky z pekelného ohňa. Takto trestáme previnilcov.

42. Čo sa týka tých, ktorí veria a konajú dobré skutky – zaťažujeme človeka len tým, čo si môže dovoliť – sú to obyvatelia Raja. Sú tam večne.

43. Odstránili sme z ich sŕdc všetko, čo bolo v mene nenávisti. Pod nimi tečú rieky. „Chvála Alahovi, ktorý nás k tomu priviedol. Keby nás neviedol Alah, neboli by sme vedení. Vskutku, proroci nášho Pána nám priniesli pravdu." Bude im povedané: "Tu je raj, ktorého ste sa stali dedičom za to, čo ste vykonali (dobré skutky)!" to sa nazýva.

44. Ľudia v raji povedia ľudu pekla: „Našli sme pravdu, čo nám náš Pán sľúbil. Našiel si aj ty sľub svojho Pána pravdivý?" Hovoria „áno“. Potom jeden hlásateľ medzi nimi povedal: "Alahova kliatba je na utláčateľov!" volá.

45. Sú to tí, ktorí bránia ceste Alahovi a chcú, aby vyzerala pokrivene a protirečivo. Sú to tí, ktorí popierajú posmrtný život.

46. ​​Medzi týmito dvoma (nebom a peklom) sú nejakí muži na stene A'raf. Podľa tvárí poznajú všetkých ľudí neba a pekla. Obyvateľom Raja: "Zdravím vás!" volajú. Do neba ešte nevstúpili, ale dúfajú, že áno.

47. Keď sa ich oči obrátia na pekelných ľudí, povedia: „Náš Pane! Nerob nás s krutými ľuďmi."

48. Ľudia v Arafe tiež volajú na niektorých mužov, ktorých poznajú podľa tvárí, a hovoria: "Ani tvoja mnohosť, ani tvoja arogancia ti nepriniesli nič dobré!"

49 "Sú to tí, o ktorých si prisahal, že 'Alah sa nad nimi nezmiluje'?" (Potom sa obráti k ľuďom Raja) „Poď, vstúp do Raja. Nemáš strach. Nebudeš sa rozčuľovať,“ hovoria.

50. Ľudia z pekla budú tiež volať na ľudí v raji: "Prosím, nalejte trochu vody alebo výživy, ktorú vám dal Alah." Hovoria: "Naozaj, Alah ich zakázal neveriacim."

Recitácia súry Araf - preklad súry Araf, turecký význam, arabské písanie, cnosť a interpretácia
51. Brali svoje náboženstvo ako hru a zábavu a svetský život ich oklamal. Tak ako oni zabudli, že dosiahnu tento deň a neustále popierali Naše znamenia, zabudneme na ne dnes.

52. Určite sme im priniesli knihu, ktorú sme im vedome vysvetlili, ako návod a milosrdenstvo pre veriacich ľudí.

53. Čakajú len na výsledok (výklad) Koránu (hovorí: „Pozrime sa!“). V deň, keď príde výsledok, ktorý oznámil, tí, ktorí naň predtým zabudli, povedia: „Naozaj, proroci nášho Pána priniesli pravdu. Sú za nás teraz nejakí orodovníci, že ak sa za nás prihovárajú alebo ak sa vrátime (do sveta), robíme niečo iné, ako sme urobili?" Naozaj si ublížili. A (modly), ktoré si vyrobili (ako bohovia), ich opustili a zmizli.

54. Iste je tvoj Pán ten, ktorý stvoril nebo a zem za šesť dní (šesť fáz) a bol postavený na Tróne, noci, ktorý sa pridal ku dňu, ktorý ho nekonečne nasleduje, a stvoril slnko, mesiac a všetky hviezdy podľa jeho príkazu. je Boh. Pozor, tvorenie aj prikazovanie patrí jedine Jemu. Sláva Alahovi, Pánovi svetov.

55. Modlite sa k svojmu Pánovi pokorne a vrúcne. Pretože nemá rád priestupníkov.

56. Nerobte neplechu v krajine, keď už bola usporiadaná. Modlite sa k Alahovi so strachom (jeho trest) a nádejou (pre Jeho milosrdenstvo). Iste, Alahovo milosrdenstvo je veľmi blízko tým, ktorí konajú dobro.

57. On je Ten, ktorý posiela vetry ako radostnú zvesť pred Jeho milosrdenstvom. Nakoniec, keď vetry nesú ťažké mraky, pošleme ich do (vzkriesiť) mŕtvu zem a pošleme tam vodu. Potom s ním vytiahneme všetky druhy ovocia. Takto vyvedieme mŕtvych. Možno si myslíte s lekciou.

58. S dovolením svojho Pána rastlina dobrej a priaznivej krajiny rastie hojne a úrodne. A z toho, čo (pôda) je zlá a nevhodná, vzíde len zbytočná rastlina. Takto vysvetľujeme verše rôznymi spôsobmi pre ľudí, ktorí budú vďační.

59. Poslali sme Noeho ako proroka k jeho ľudu a on povedal: „Ó, môj ľud! slúžiť Bohu. Niet pre teba iného boha okrem Neho. Iste, bojím sa trestu veľkého dňa pre teba."

60. Významní z jeho ľudu povedali: "Jasne ťa vidíme v omyle."

61. (Noe) im povedal: „Ó, môj ľud! Nemám žiadne chyby. Skôr som prorok poslaný Pánom svetov."

62 Sprostredkúvam vám zjavenia môjho Pána a radím vám. Viem veci, ktoré vy neviete zo zjavenia od Alaha."

63. Si prekvapený, že ti prišla pripomienka (zjavenie a napomenutie) od tvojho Pána, skrze muža z tvojho stredu, aby ťa varoval a aby si sa vyhýbal Alahovi a dosiahol milosrdenstvo?

64. Potom ho jeho ľud zaprel. Zachránili sme ho a tých, ktorí boli s ním na lodi. A utopili sme tých, ktorí popierali Naše znamenia. Pretože to boli slepí ľudia.

65. A ľudom Ad sme poslali ich brata Húda ako proroka. Povedal im: „Ó, môj ľud! slúžiť Bohu. Niet pre teba iného boha okrem Neho. Nebudeš mať na pamäti, že neposlúchneš Alaha?"

66. Tí, ktorí neverili medzi významnými jeho ľudom, povedali: „Veru, vidíme vás v nedostatku porozumenia. Veríme, že musíte byť jedným z klamárov."

67. Hud povedal: „Ó ľud môj! Psychický nedostatok nemám. Skôr som prorok poslaný Pánom svetov."

68 Oznamujem vám, čo môj Pán zjavil. Som pre vás spoľahlivým poradcom."

69 Čuduješ sa, že ti prišlo pripomenutie (zjavenie a napomenutie) od tvojho Pána skrze muža medzi vami, aby ťa varovalo? Pamätajte, že Alah vás nahradil po Noemovom ľude a urobil vás silnejšími od prírody. Pamätaj na Alahove požehnania, aby si mohol byť úspešný."

70. Povedali: „Prišli ste k nám, aby sme mohli uctievať Alaha na pokoji a nechať to, čo uctievali naši predkovia? Uveď na nás muky, ktorými si sa nám vyhrážal, ak budeš pravdivý."

71. Hud povedal: „Teraz na teba zostúpil trest a hnev od tvojho Pána. Hádaš sa so mnou o nejakých menách (falošných bohoch), pre ktoré Alah nezoslal žiadny dôkaz, ale ktoré si ty a tvoji otcovia vymysleli? Tak počkaj (stane sa ti to)! Som jeden z tých, ktorí čakajú s tebou!"

72. Potom sme ho a tých, ktorí boli s ním, zachránili milosťou od nás. Odrezali sme korene tým, ktorí popierali Naše znamenia a neverili.

73. K ľudu Thamudu sme poslali ich brata Saliha ako proroka. Povedal: „Ó ľud môj! slúžiť Bohu. Niet pre teba iného boha okrem Neho. Vskutku, prišiel ti jasný dôkaz od tvojho Pána (aby som ukázal, že som prorok). Tu je táto ťava Alaha ako zázrak pre vás... Nech je a pije v majetku Alaha. Neubližujte mu. Inak sa ťa zmocnia bolestivé muky.“

74 „Pamätajte, že po ľudoch Ad vás Alah umiestnil na ich miesto a usadil vás na zemi. Staviate sídla na rovinách zeme, vyrezávate hory a staviate domy. Teraz pamätajte na požehnania Alaha a nespôsobujte v krajine zmätok tým, že budete robiť neplechu."

75. Arogantní hodnostári jeho ľudu sa pýtali neveriacich: "Naozaj viete, že Sálih je prorok poslaný svojim Pánom?" povedali. Povedali: "Určite veríme tomu, čo bolo poslané s ním."

76. Arogantní hovoria: "Určite sme tí, ktorí popierajú to, čomu veríš." povedali.

77. Nakoniec zabili ťavu, neposlúchli príkaz svojho Pána a povedali: „Ó Salih! Ak si jedným z prorokov (ako hovoríš), prines muky, ktorými sa nám vyhrážaš."

78. Potom sa ich zmocnil silný otras a nehybne padli na tvár vo svojich domoch.

79. Teraz sa Sálih od nich odvrátil a povedal: „Určite som vám oznámil, čo môj Pán zjavil, a dal som vám radu. Ale ty nemáš rád tých, ktorí radia."

80. Poslali sme Lóta ako proroka. Keď povedal svojim ľuďom: "Robíte tú škaredú vec, ktorú nikto na svete pred vami neurobil?"

81." Skutočne opúšťate ženy a pristupujete k mužom so žiadosťou. Nie, vy ste ľudia, ktorí prestupujú."

Odpoveď 82. kmeňa bola len: „Dostaňte ich zo svojej krajiny! Vraj sú to ľudia, ktorí sa udržiavajú príliš čistotní...“

83. Tak sme ho zachránili a jeho rodinných príslušníkov okrem jeho manželky. Jeho manželka bola medzi tými, ktorí boli v mukách.

84. Pršali sme na nich dážď múk.“ Pozrite sa, aký bol koniec zločincov.

85. A k Madiančanom sme poslali ich brata Šuajba ako proroka. Povedal: „Ó ľud môj! slúžiť Bohu. Niet pre teba iného boha okrem Neho. Prišiel ti jasný dôkaz od tvojho Pána. Teraz presne zmerajte a zvážte. Nepripravte ľudí o ich majetok. Nevyvolávajte skazu na zemi, keď už bola usporiadaná. Toto je pre vás dobré, ak ste veriaci."

86 „A neseďte na všetkých cestách vyhrážaním sa, že odvrátite tých, ktorí v Neho veria, z cesty Alahovej a že cesta Alaha bude vyzerať krivolaká a protirečivá. Pamätajte, že vás bolo málo (a slabých) a on vás rozmnožil. Hľa, aký bol koniec korupčníkov!?"

87.. „Ak niektorí z vás veria v pravdu, ktorá bola so mnou poslaná, a niektorí neveria, buďte trpezliví, kým sa Alah medzi nami nerozhodne. Je najlepší zo sudcov."

88. Významní ľudia Shuayb, arogantní, povedali: "Ó Shuayb! Určite sa vrátite k nášmu náboženstvu, alebo vás a tých, ktorí s vami veria, vyženieme z našej krajiny." Shuayb povedal: "Aj keď nechceme?"

89 „Ak sa k nemu obrátime po tom, čo nás Alah zachránil od vášho náboženstva, určite si vymyslíme lož proti Alahovi. Nie je na nás, aby sme sa vracali k tvojmu náboženstvu, pokiaľ to náš Pán nebude chcieť. Náš Pán obsiahol všetko svojím poznaním. Svoju dôveru vkladáme iba do Boha. Ó náš Pane! Súďte s pravdou medzi nami a našimi ľuďmi. Lebo vy ste najlepší z vládcov."

90. Významní ľudia Shuayba, ktorí neverili, povedali: "(Ó ľudia!) Ak budete Shuayba nasledovať, potom budete určite porazení."

91. Potom sa ich zmocnilo strašné chvenie a nehybne padli na tvár vo svojich domoch.

92. Tí, ktorí zapreli Shuayba, boli, ako keby tam nikdy nežili. Tí, ktorí popreli Shuayba, boli skutoční porazení.

93. (Shuayb) sa od nich odvrátil a povedal: „Ó, môj ľud! Určite som vám sprostredkoval zjavenia môjho Pána. aj ja som ti poradil. Ako môžem teraz smútiť za neveriacimi ľuďmi?"

94. Do žiadnej krajiny sme neposlali proroka, aby sme nespôsobili chudobu a núdzu jej ľudu, aby žobral a žobral.

95. Potom sme priniesli dobro (hojnosť a šírku) namiesto zla (problémy a úzkosť). Nakoniec sa rozmnožili a povedali (nevďačnosť): "Aj naši predkovia boli v núdzi a mali hojnosť." Zrazu sme ich pristihli, kým si to neuvedomovali.

96. Keby ľudia v týchto krajinách verili a báli sa Alaha, určite by sme im otvorili veľa požehnaní z neba a zeme. Ale oni zapreli, a tak sme ich chytili za ich hriechy.

97. Cítili sa ľudia v krajinách bezpečne, že na nich príde Náš trest, keď v noci spali?

98. Alebo sa národy tých krajín postarali o to, aby k nim prišiel Náš trest, kým sa ráno smiali a hrali?

99. Alebo sú v bezpečí pred Alahovou pascou? Nikto nemôže byť v bezpečí pred Alahovou pascou okrem ľudí, ktorí utrpia straty.

100. Či nie je jasné tým, ktorí zdedili zem po jej predchádzajúcich vlastníkoch, že keby sme chceli, boli by sme ich potrestali za ich hriechy (ako tých bývalých). Pečatíme ich srdcia, ale nepočujú pravdu.

Recitácia súry Araf - preklad súry Araf, turecký význam, arabské písanie, cnosť a interpretácia
101. Tu sú domoviny! Prezradíme vám zopár ich noviniek. Ich prorok im skutočne priniesol jasné dôkazy. Ale neverili by tomu, čo predtým popierali. Takto Alah zapečatí srdcia neveriacich.

102. U väčšiny z nich sme nenašli, že by dodržali slovo. Ale v skutočnosti sme mnohých z nich našli zablúdených.

103. Potom sme po nich poslali Mojžiša s našimi jasnými znameniami ako proroka k faraónovi a jeho náčelníkom, ale oni ich popreli (zázraky). Pozrite sa, ako skončili spoilery.

104. Mojžiš povedal: „Ó, faraón! Naozaj, som prorok poslaný Pánom svetov."

105. Je pre mňa dobré hovoriť pred Alahom iba pravdu. Priniesol som ti jasný dôkaz (zázrak) od tvojho Pána. Teraz pošlite so mnou Izraelitov.

106. Faraón povedal: "Ak si priniesol jasný dôkaz, ukáž nám ho, ak si pravdivý."

107. Potom Mojžiš hodil palicu na zem. A čo by mali vidieť, zjavný drak.

108. Vytiahol ruku (z jej lona). A čo by mali vidieť, pre tých, ktorí sa pozerajú, sa to zbelelo.

109. Významné osobnosti faraónovho ľudu povedali: "Tento muž je určite majster kúzelníka."

110 "Chce ťa vyhnať zo sedadla." Faraón sa spýtal starších: "Čo si teda myslíte?" povedal.

111. Povedali: "Nechajte Mojžiša a jeho brata počkať (chvíľku) a pošlite zberačov do miest."

112 "Nech vám ich prinesú všetci majstri kúzelníci (zhromaždia sa)."

113. Kúzelníci prišli k faraónovi. "Ak sme víťazmi, musí byť pre nás odmena, nie?" povedali.

114. Faraón povedal: „Áno. Navyše vy (a nezostanete za mzdu) budete určite jedným z mojich najbližších príbuzných,“ povedal.

115. (Kúzelníci), "Ó Mojžiš!" Povedali: "Buď hádžeš prvý, alebo budeme prvý hádzať my."

116. (Mojžiš) povedal: "Ty hodíš." Keď teda odhodili (to, čo mali), očarili oči ľudí a vyvolali v nich strach. Robili veľkú mágiu.

117. A zjavili sme Mojžišovi: "Odhoď svoju palicu". A čokoľvek vidia, chytí a prehltne, čo si vymyslia.

118. Tak sa naplnila pravda a všetko, čo urobili, bolo márne.

119. Teraz tam boli porazení a ponížení.

120. Kúzelníci padli na zem.

121 Povedali, "Veríme v Pána svetov."

122 "Pánovi Mojžišovi a Áronovi."

123. Faraón povedal: "Veril si v neho skôr, ako som ti to dovolil!" povedal. „Iste, toto je pasca, ktorú ste nastražili v meste, aby ste odtiaľ vyhnali jeho ľudí. Uvidíš!"

124 "Určite vám odrežem ruky a nohy na opačných stranách a potom vás všetkých (ako príklad) určite obesím."

125. Povedali: "Určite sa vrátime k nášmu Pánovi."

126 Máte voči nám zášť len preto, že sme uverili, keď k nám prišli znamenia nášho Pána. Ó náš Pane! Vylejte nám trpezlivosť a vezmite si životy moslimov."

127. Významní z faraónovho ľudu povedali: „Ty (a potrestáš mágov) spôsobil, že Mojžiša a jeho ľud skazíš v tejto krajine. Necháš ich, aby vyšli a opustili teba a tvojich bohov?“ Faraón povedal: „Zabijeme ich synov a zachránime ich ženy. odídeme. Máme nad nimi obrovskú moc."

128. Mojžiš povedal svojmu ľudu: „Vyhľadajte pomoc od Alaha a buďte trpezliví. Zem nepochybne patrí Alahovi. Zdedí, koho zo svojich služobníkov chce. Výsledok je pre tých, ktorí sa boja Alaha."

129. Povedali: "Boli sme mučení predtým, ako si k nám prišiel, a potom, čo si prišiel." Mojžiš povedal: „Dúfame, že áno Váš Pán zničí vášho nepriateľa a urobí vás zvrchovaným v tejto krajine (Egypt) a uvidíte, ako sa zachováte. povedal.

130. Faraónovu rodinu sme potrestali rokmi hladu a nedostatku úrody, aby si dali pozor.

131. Ale keď k nim príde dobro, povedia: "Toto je naše (pracovali sme a vyhrali)". Ak by sa im stalo niečo zlé, pripisovali by to smolu Mojžiša a tých, ktorí boli s ním. Dobre vedzte, že dôvod ich nešťastia je len u Alaha (napísané). Ale mnohí nevedia.

132. Povedali: "Čokoľvek prinesieš, aby si nás očaril, my ti neuveríme."

133. Tak sme na nich poslali potopu, kobylky, mole, žaby a krv, každý ako zázrak. (Od nikoho z nich sa nepoučili.) Boli arogantní a stali sa vinnými ľuďmi.

134. Keď na nich padla muka, povedali: „Ó Mojžiš! Oroduj za nás podľa prísľubu svojho Pána. Ak z nás odstrániš trest, určite ti uveríme a určite s tebou pošleme aj deti Izraela.“

135. Ale keď im odstránime trest, kým nedosiahnu termín, okamžite porušia svoju prísahu.

136. Preto sme sa im pomstili. Utopili sme ich v mori, pretože popierali Naše znamenia a ignorovali ich.

137. Urobili sme z ľudu Izraela (Izraelitov), ​​ktorý bol opovrhovaný a utláčaný, dedičmi východnej a západnej časti zeme, kde sme dali hojnosť a úrodnosť. Nádherné zasľúbenie tvojho Pána deťom Izraela sa splnilo výmenou za ich trpezlivosť. Zničili sme to, čo faraón a jeho ľudia robili a čo (opatrne postavili) postavili.

138. Prešli sme Izraelitov cez more. Potom narazili na ľudí, ktorí uctievali svoje vlastné modly. Izraeliti povedali: „Ó Mojžiš! Povedali: „Urob z nás boha, tak ako oni majú svojich vlastných bohov (modly)“. Mojžiš povedal: "Naozaj, vy ste ľud, ktorý je nevedomý."

139. Iste, to, v čom sú (ako náboženstvo), je odsúdené na zánik. Všetko, čo robíš, je falošné."

140 "Mám hľadať iného boha ako Alaha, keď som ti dal nadradenosť nad svetmi?"

141. Keď sme ťa zachránili z rodiny faraóna. Spôsobovali vám to najhoršie mučenie. Zabili vašich synov a ušetrili vaše ženy. V tom bola pre teba veľká skúška od tvojho Pána.

142. Mojžišovi sme určili časový úsek tridsiatich nocí a pridali sme k nemu desať (nocí). Čas určený jeho Pánom sa teda naplnil za štyridsať nocí. Mojžiš povedal svojmu bratovi Harunovi: „Zaujmi moje miesto medzi mojím ľudom a buď konštruktívny. Nenasledujte cestu korupčníkov."

143. Keď Mojžiš prišiel na naše určené miesto (Tour) a jeho Pán k nemu prehovoril, povedal: „Pane môj! Ukáž mi (seba) a ja sa na teba pozriem." Alah povedal: „Vôbec ma nemôžete vidieť (vo svete). Ale pozri sa na (tú) horu, ak zostane na mieste, uvidíš aj mňa." Keď sa jeho Pán zjavil vrchu, zničil ho. Mojžiš tiež upadol do bezvedomia. Keď vytriezvel, povedal: „Budem ťa držať ďalej od nedostatkov, môj Bože! ľutoval som ťa. Som prvý z veriacich,“ povedal.

144. (Alah) "Ó Mojžiš! Svojimi zjaveniami a rečou som si ťa vyvolil pred ľuďmi. Tak si vezmi, čo som ti dal, a buď medzi vďačnými."

145. Napísali sme napomenutie a vysvetlenie všetkého na dosky Tóry pre Mojžiša a povedali sme mu: „Teraz ich pevne drž a rozkáž aj svojmu ľudu. Nech si ich vezmú (cvičia) s tými najlepšími. Čoskoro ti ukážem krajinu bezbožníkov."

146. Tých, ktorí sú na zemi nespravodlivo arogantní, odstránim zo svojich znamení. Aj keď vidia každý verš, neveria mu. Ak uvidia správnu cestu, nepôjdu po nej. Ale ak vidia cestu zavádzania, (okamžite) ju berú ako cestu. Je to preto, že popierali Náš Ayat a vždy si ich nevšímali.

147. Skutky tých, ktorí popierajú Naše verše a stretnutie s posmrtným, boli márne. Sú potrestaní len za to, čo robili.

148. Mojžišovci po ňom (išli do Tura) vzali zo svojich ozdôb sochu teľaťa s mechom (bohom). Či nevideli, že sa s nimi nerozpráva a neukazuje im cestu? (Ako takého) vzali ho (boha) a stali sa previnilcami.

149. Keď Izraeliti ľutovali (čo urobili) a videli, že sa vzdialili od pravdy, povedali: "Ak sa náš Pán nad nami nezmiluje a neodpustí nám, určite budeme medzi porazenými."

150. Keď sa Mojžiš vrátil k svojmu ľudu nahnevaný a smutný, povedal: „Aké zlé skutky ste urobili po mne? Nečakali ste na rozkaz svojho Pána a neponáhľali ste sa?" Odhodil taniere (od zlosti) a chytil brata za vlasy a začal ho ťahať k sebe. (Jeho brat) "Ó, syn mojej matky," povedal, "Moji ľudia ma našli slabého. Skoro ma zabili. Nerobte nepriateľom radosť tým, že sa ku mne budete správať takto. Neprirovnávajte ma k tejto skupine previnilcov."

151. (Mojžiš) povedal: „Ó môj Pane! Odpusť mne a môjmu bratovi. Priveď nás do svojho milosrdenstva. Si najmilosrdnejší z milosrdných."

152. Tí, ktorí si berú teľa ako svojho boha, určite dostanú hnev od svojho Pána (v onom svete) a poníženie v živote tohto sveta. Takto trestáme ohováračov.

153. Čo sa týka tých, ktorí páchajú zlé skutky a potom činia pokánie a zostanú pevní vo svojej viere, niet pochýb o tom, že váš Pán je po tom (pokánie) nanajvýš odpúšťajúci a najmilosrdnejší.

154. Keď Mojžišov hnev opadol, vzal (hodené) tablety. V ich písaní bolo vedenie a milosrdenstvo pre tých, ktorí sa báli svojho Pána.

155. Mojžiš si vybral sedemdesiat mužov zo svojho ľudu, aby išli na miesto, ktoré sme určili. Keď ich chytil otras mozgu (omdleli). Mojžiš povedal: „Ó, Pane! Keby si si to prial, zničil by si ich a mňa ešte predtým. Teraz nás zničíš pre hriechy niektorých bláznov medzi nami? Toto je len tvoj test. S ním zavádzate, koho chcete, a vediete, koho chcete, k pravde. Si náš rodič. Teraz nám odpusť a zľutuj sa nad nami. Si najlepší z tých, ktorí odpúšťajú."

156 „Napíš nám dobrý skutok na tomto svete i na onom svete. Pretože sme sa obrátili na správnu cestu, ktorá vedie k vám.“ Alah povedal: „Mám muky, môžem ich spôsobiť komukoľvek, koho chcem. Moje milosrdenstvo je všezahŕňajúce. Napíšem to pre tých, ktorí sa ma chránia, dávajú zakát a veria v Naše zjavenia."

157. Sú to tí, ktorí nasledujú posla, toho negramotného proroka, ktorého nájdu zapísaného v Tóre a v evanjeliu s nimi. Prikazuje im konať dobro a zakazuje im zlo. Robí dobré a čisté veci halal a zlé a špinavé veci sú pre nich nezákonné. Zdvíha na ne ťažké bremená a reťaze. Tí, ktorí v neho veria, rešpektujú ho, pomáhajú mu a nasledujú svetlo (Korán), ktoré mu bolo zoslané, sú tí, ktorí budú úspešní.

158. (Ó Mohamed!) Povedz: „Ó ľudia! Iste, ja som Posol Alahov, poslaný k vám všetkým, ktorým patrí panstvo nebies a zeme. Niet iného boha okrem neho. Kriesi a zabíja. Verte teda v Alaha a jeho posla, negramotného proroka, ktorý verí v Alaha a jeho slová, a nasledujte ho, aby ste našli správnu cestu."

159. Existovala aj skupina Mojžišovho ľudu, ktorí navádzali (ľudí) na správnu cestu a jednali s ním spravodlivo.

160. Rozdelili sme ich do skupín po dvanástich kmeňoch. Keď jeho ľud (znudený smädom na poli Tih) požiadal Mojžiša o vodu, zjavili sme mu: "Udrel svoju palicu o kameň." Z kameňa (keď narazil) vytrysklo dvanásť prameňov. Každý vedel, kde piť (svoju) vodu. A urobili sme nad nimi tieň oblaku a zoslali sme im mannu a prepelice. (Povedali sme). Neublížili nám, ale sami sebe.

161. Vtedy im bolo povedané: „Usaďte sa v tejto zemi. Jedzte tam, ako chcete, a povedzte „Hitta“ (Ó, Pane, odpusť nám). Vojdite pokorne mestskou bránou, aby sme vám odpustili chyby. Tým, ktorí konajú dobro, dáme ešte viac.“

162. Tí, ktorí medzi nimi krivdili, okamžite zmenili slovo z toho, čo im bolo povedané. Tak sme na nich zoslali trest z neba za ich previnenie.

163. Ó Mohamed! Opýtajte sa ich na stav obyvateľov mesta pri mori. Hľa, prekračovali limity ohľadom soboty (zákaz). Pretože v sobotu, keď boli na dovolenke, ryby k nim prichádzali a v dni, keď neboli na dovolenke (iné), neprišli. Takto sme ich otestovali kvôli ich vybočeniu z cesty.

164. Keď skupina z nich povedala: „Prečo (márne) radíte ľuďom, ktorých Alah zničí alebo na nich uvalí krutý trest? Čo dávaš?" Povedali: "My (my dávame rady), aby sme sa ospravedlnili tvojmu Pánovi a možno sa budú báť Alaha." povedali.

165. Keď zabudli, čo im bolo pripomenuté, zachránili sme tých, ktorí sa im snažili zabrániť v zlom. Previnilcov sme zajali prísnym trestom, lebo zblúdili.

166. Keď sa odmietli vzdať toho, čo mali zakázané, povedali sme im: "Staňte sa odpornými opicami."

167. Keď tvoj Pán oznámil, že pošle tých, ktorí im dajú okúsiť ten najhorší trest až do Dňa zmŕtvychvstania. Váš Pán je určite rýchly v trestaní. Iste je nanajvýš odpúšťajúci, najmilosrdnejší.

168. Rozdelili sme ich na zemi na úlomky. Sú medzi nimi dobrí ľudia. Boli takí, ktorí takí neboli. Testovali sme ich dobrom a zlom, v prípade, že sa vrátia.

169. Potom po nich prišla (zlá) generácia, ktorá zdedila Knihu (Tóru). Vzali by bezcenný majetok tohto dočasného sveta a povedali by: "Aj tak nám bude odpustené". Ak im podobný predmet príde, kúpia si ho tiež. Nebol od nich v Knihe vzatý sľub, že nepovedia nič iné ako pravdu o Alahovi? Nečítali jeho obsah? Avšak príbytok na onom svete je lepší pre tých, ktorí sa boja Alaha. Nemyslíš niekedy?

170. Čo sa týka tých, ktorí sa pevne držia Knihy a vykonávajú modlitbu, Neplytváme odmenou spravodlivých.

171. Keď sme horu nad nimi zdvihli, ako keby to bol baldachýn, a mysleli si, že na nich spadne. Povedali sme im: "Držte sa Knihy, ktorú sme vám dali, a pamätajte, čo je v nej, aby ste pamätali na Alaha."

172. Keď tvoj Pán vzal potomkov synov Adamových (vo večnosti) a urobil ich svedkami proti sebe a povedal: "Nie som tvoj Pán?" povedal. Povedali: "Áno, boli sme svedkami (že si náš Pán)". Robíme to preto, aby ste v deň súdu nepovedali: "Nevedeli sme o tom."

173 Alebo: „Pred nami naši otcovia vytvorili partnerov s Alahom. My sme generácia, ktorá prišla po nich. Teraz nás zničíš kvôli previnilcom?"

174. Takto vysvetľujeme verše oddelene, aby sa vrátili k pravde.

175. Povedz im príbeh o tom, ktorý sa im dostal preč, aj keď sme mu dali svoje znamenia a Satan ho nasledoval, takže bol jedným z previnilcov.

176. Keby sme chceli, určite by sme ho tými veršami povýšili. Ale uviazol vo svete a nasledoval svoj vlastný rozmar a rozmar. Jeho stav je ako u psa: ak naňho stúpite, sklopí jazyk a nadýchne sa; Aj keď ho necháte na pokoji, spadne vám jazyk a vybledne. Toto je stav ľudí, ktorí popierajú Naše zjavenia. Teraz im povedzte o týchto udalostiach, aby o tom mohli premýšľať.

177. Aká zlá je situácia ľudí, ktorí popierajú Naše znamenia a krivdia len sebe!

178. Koho Alah vedie, je to ten, kto nájde správnu cestu. A kto zavádza, sú porazení.

179. Určite sme stvorili pre peklo mnoho džinov a ľudí, ktorí majú srdcia, ale nerozumejú s nimi, ktorí majú oči, ale nevidia nimi, a ktorí majú uši, ale nepočujú nimi. Sú ako zvieratá, dokonca nižšie. Toto sú tí nedbalí.

180. Najkrajšie mená patria Alahovi. Modlite sa k Nemu v Jeho krásnych menách a nechajte tých, ktorí prekrúcajú pravdu o Jeho menách. Budú potrestaní za to, čo urobili.

181. Medzi tými, ktorých sme stvorili, je spoločenstvo, ktoré lipne na pravde, ukazuje správnu cestu a realizuje pravdu a spravodlivosť.

182. Čo sa týka tých, ktorí popierajú Naše verše, Postupne ich privedieme do nešťastia z miesta, ktoré nepoznajú.

183. Dávam im oddych. Moja pasca je nepochybne impozantná.

184. Nemysleli si, že v ich (Prorokových) priateľoch (ktorí sú dobre známi a žili medzi sebou) niet ani stopy po šialenstve. Je len jasným varovateľom.

185. Nehľadeli na neobmedzenú suverenitu a poriadok v nebesiach a na zemi, na všetko, čo Alah stvoril, a že ich čas môže byť blízko? Tak akému slovu uveria nabudúce?

186. Kohokoľvek Alah zavádza, niet nikoho, kto by ho viedol. Boh ich necháva v ich zúrivosti a oni sa zaváhajú.

187. Pýtajú sa ťa, kedy sa zlomí koniec sveta. Povedz: „Poznanie toho je len u môjho Pána. Len On (Alah) to odhalí v pravý čas. Ťažko vážil nebesia a zem. Príde ti to len zrazu.“ Pýtajú sa ťa, akoby si o tom vedel. Povedz: „Jeho poznanie je len u Alaha. Ale väčšina ľudí to nevie."

188. Povedz: „Nemám žiadnu moc ublížiť si alebo mať úžitok, pokiaľ Alah nebude chcieť. Keby som poznal neviditeľné, chcel by som získať viac dobra a zlo by sa ma nedotklo. Som len varovateľ a ohlasovateľ dobrých správ pre ľudí, ktorí veria."

189. Alah je ten, ktorý ťa stvoril z jedinej duše a urobil z nej svojho druha, aby s ním mohol nájsť mier. Keď sa (muž) spojí so svojou ženou, jeho žena nesie ľahké bremeno (otehotnie) a nesie ho (na chvíľu). Keď je jej tehotenstvo ťažké, obaja sa modlia k svojmu Pánovi: "Ak nám dáš dobré a zdravé dieťa, určite budeme medzi vďačnými."

190. Ale keď im Alah dá dobré a zdravé dieťa, pripisujú mu partnerov ohľadom dieťaťa, ktoré im dal Alah. Alah je vyvýšený nad to, čo spájajú.

191. Pripisujú Alahovi partnerov to, čo nemôže nič vytvoriť, ale to, čo stvorili oni sami?

192. Oni (bohovia, ktorých si vzali) im však pomôcť nemôžu, ani sami sebe.

193. Ak ich zavoláš na priamu cestu, nepôjdu za tebou. Pre vás je to isté, či im zavoláte alebo budete mlčať (nedosiahnete výsledky).

194. Všetci, ktorých uctievate okrem Alaha, sú (stvorení) služobníci ako vy. Ak hovoríte pravdu, okamžite im zavolajte, aby vám odpovedali (vypočuli vaše modlitby).

195. Majú nohy, po ktorých môžu chodiť? Alebo sa majú držať za ruky? Alebo majú oči na videnie alebo uši na počúvanie? Povedz: "Poď, zavolaj svojich partnerov, potom na mňa nastraž pascu a nenechaj ma vidieť!"

196. Lebo mojím strážcom je Alah, ktorý zoslal Knihu (Korán). Je strážcom všetkých spravodlivých.

197. A tí, ktorých voláte okrem Alaha, vám nie sú schopní pomôcť. Nedokážu si pomôcť ani sami.

198. Ak ich zavoláš na rovnú cestu, nebudú počuť. Vidíte, ako sa na vás pozerajú, ale oni nevidia.

199. Choďte cestou odpustenia, prikazujte dobro a odvráťte sa od nevedomých.

200. Ak ťa pokúša pokušenie od diabla, okamžite hľadaj útočisko u Alaha. Iste, On počuje, vie.

201. Niet pochýb o tom, že tí, ktorí sa boja Alaha, keď sa ich dotkne šepot od diabla, dôkladne premýšľajú (hneď si spomenú na Alaha), potom okamžite otvoria oči.

202. Čo sa týka tých, čo sú bratia diablov, diabli ich lákajú do zúrivosti a potom neprestanú robiť.

203. (Ó Mohamed!) Keď im neprinesieš verš (ktorý chcú), povedia (posmešne): "Keby si ho bol odniekiaľ zozbieral." Povedz: „Nasledujem len to, čo mi bolo zjavené od môjho Pána. Tieto (verše Koránu) sú postrehy od vášho Pána (svetlá, ktoré osvetľujú oči srdca.) Je to zdroj vedenia a milosrdenstva pre ľudí, ktorí uveria.“

204. Keď sa recituje Korán, počúvaj ho a mlč, aby ti bolo preukázané milosrdenstvo.

205. Pamätaj na svojho Pána ráno a večer hlasom, ktorý nie je mocný, prosiaci a bojazlivý zvnútra a nebuď medzi nedbanlivými.

206. Iste, anjeli v prítomnosti tvojho Pána nie sú príliš pyšní na to, aby Ho uctievali. Oslavujú Ho a klaňajú sa Jemu samotnému.

SÚVISIACE NOVINKY

Čo by malo jesť dieťa s alergiou? Aké sú alternatívne potraviny pre alergické deti?